Korene gotiky sa nachádzajú vo Francúzsku, konkrétne v regióne Île-de-France, v ktorom sa nachádza aj hlavné mesto Paríž. Za prvú gotickú stavbu sa považuje práve prestavba parížskeho opátskeho kostola Sain Denis, ktorý bol pôvodne postavený v románskom štýle. Z Francúzska sa postupne nový štýl začína šíriť do ostatných častí Európy, prevažne však do zaalpských krajín (napríklad v takom Taliansku nebola gotika nikdy celkom akceptovaná a prijatá), až do 16. storočia. U nás na Slovensku sa začína gotika objavovať v prvej polovici 13. storočia. Jej vrcholné obdobie u nás prebiehalo počas 14. storočia a za neskorú gotiku sa považuje už storočie 15., ktoré bolo prelínané už aj s nastupujúcou renesanciou. Za rozvoj gotiky tak ako vo zvyšku Európy, tak aj u nás, sa pričinili hlavne mníšske rády františánov, benediktínov a dominikánov, ktorí si priniesli predlohy zo západu a budovali tak svoje kláštory spolu s kostolmi. K najvýznamnejším regiónom gotiky na Slovensku patrí Spiš, Bratislava sa centrom umeleckého diania stáva za panovania kráľa Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437).

Samotný názov gotika pochádza až z neskoršieho obdobia talianskej renesancie, kedy bola staršia architektúra hanlivo pomenovaná podľa barbarského kmeňa Gótov. Slovo gotika označovalo úpadkový štýl, ktorý sa odkláňal od antického umenia, teda od starej antiky a renesancie (návrat k antike). Vo Francúzsku alebo v starších dobách mala aj názov ogival, čo znamená v preklade rebrový sloh.

Hlavným prejavom gotiky je snaha o vertikalitu (štíhlosť tvarov smerujúcich nahor), ktorá mala upriamiť mysle veriacich k nebeským výšinám. Vzniká nová rebrová klenba, ktorej rebrá umožňovali prenášať hmotnosť na vonkajšie oporné piliere. Gotické múry sú odľahčené systémom oblúkov a klenieb, čo umožnilo zakomponovať do stavieb omnoho väčšie okná ako v románskom štýle. Tieto okná sú delené prútmi, vo vrchole sú umiestnené geometrické kružby a ukončené sú lomeným oblúkom.

Stavia sa hlavne z kameňa a dreva (krovy, steny interiérov obkladané drevom), ak majú stavby omietku, tak má nerovný zvlnený povrch. Zaujímavosťou gotiky, o ktorej málokto vie, bola výrazná farebnosť. Chrámy a paláce, ktoré sa zachovali do dnešných čias sú poväčšine sivé a odhalené na kameň, ale sochárska výzdoba, portály a interiéry stavieb hýrili farbami. Ako dekorácia sa používali plastické detaily s rastlinnou, zvieracou a figurálnou tématikou. Fasády boli zdobené chrličmi, čo sú groteskné postavy netvorov, ktoré mali odohnať zlých duchov. Používali sa tiež zdobené fiály (vysoké štíhle vežičky) alebo kamenné kružby na zábradlý. V období gotiky sa začína používať farebná sklenená výplň okenných otvorov. Okná sú pospájané z maličkých kúskov skla spájaných oloveným drôtom (väčšie sklenné tabule ešte neboli technicky možné). Ako strešná krytina sa používajú farebné keramické škridle, ktoré na streche vytvárajú rôzne obrazce.

V priebehu štyroch storočí (13.-16.) vzniklo v Európe nespočetné množstvo gotických stavieb, z ktorých sa mnohé, aj keď už so značnými úpravami ďalších storočí, zachovali dodnes. Takými sú napríklad Katedrála sv. Víta v Prahe, Katedrála Notre-Dame v Paríži, katedrála v Cantenbury alebo katedrála v Magdeburgu. V Bratislave môžeme spomenúť hneď niekoľko gotických stavieb, bohužiaľ ale už so značnou úpravou nasledujúcich štýlových období.

Asi najznámejšia gotická stavba široko ďaleko je Dóm sv. Martina. Dokončený bol v roku 1451 na mieste pôvodného románskeho kostola, ktorý bol následne zbúraný. Dóm bol celý postavený v gotike, až na jeden z portálov, ktorý už má prvky renesancie. Značnou prestavbou však chrám prešiel v období baroka, keď bol skoro celý interiér zbarokizovaný a ešte drastickejšie zmeny nastali v priebehu 19. storočia, kedy pri pamiatkových obnovách prevládal názor purizmu, teda zrekonštruovania stavieb iba v jednom slohu. Práve vtedy dostal dóm čiste gotickú podobu, kedy zmyzol celý barokový interiér a stavba bola doplnená o mnohé gotické prvky, ktoré ale nie sú pôvodné originály.

Ďalším významným kostolom v Bratislave je Kostol františkánov dokončený v roku 1297, ktorý ale tiež prešiel viacerými slohovými prestavbami. V roku 1380 bola k severnej stene kostola pristavaná gotická pohrebná kaplnka sv. Jána Evanjelistu, ktorá mala vzor v kráľovskej pohrebnej kaplnke Saint-Chapelle v Paríži. Neskôr, kvôli statickým poruchám, bola odstránená gotická veža, ktorú dnes môžeme obdivovať v Sade Janka Kráľa.

Za spomenutie tiež stojí Kostol klarisiek, kde je významná práve veža v tvare päťbokého hranola stojaca na pilieroch kostola. Táto veža bola podobne ako mnohé pamiatky upravená v období baroka, kedy bola ukončená cibuľovou hlavicou, ktorá bola zase v 19. storočí odstránená a nahradená súčasnou podobou. Okrem veže svedčí o gotike aj vonkajší oporný systém a rebrová klenba v interiéri.

Gotické prvky môžeme okrem týchto troch kostolov nájsť aj na viacerých domoch. Sú nimi napríklad Stará radnica s reštaurovanou gotickou kaplnkou alebo interiér Pálffyho paláca, kde sa zachovali fragmenty z gotického paláca z polovice 14. storočia.

Gotický sloh v priebehu 16. storočia plynule prechádzal do renesancie, nevymyzol však úplne. Gotika inšpirovala architektúru aj na začiatku 18. storočia, kedy vznikla odnož, tzv. baroková gotika, pred rokom 1800 sa v Európe využívajú gotické prvky aj v skorom romantizme. V polovici 19. storočia je v obľube výstavba romantických hradov napodobujúcich gotický štýl a v 2. polovici 19. storočia na objavuje neogotika v rámci historizujúcich slohov. Za takéto stavby môžeme spomenúť napríklad Fölepov dom na Palisádach 37, Erdödyho palác na Godrovej 2 (1900) alebo tiež kaštieľ v Rusovciach (1850).